diff --git a/collections/_explainers/emisne-povolenky-ets.md b/collections/_explainers/emisne-povolenky-ets.md index 7cdf660a..a7fed54e 100644 --- a/collections/_explainers/emisne-povolenky-ets.md +++ b/collections/_explainers/emisne-povolenky-ets.md @@ -144,13 +144,11 @@ V rokoch 2009 – 2013 boli celkové overené emisie nižšie ako množstvo alok ## Aké systémy ETS sa používajú inde vo svete? -{% comment %} {% include preview-box.html title="Spoplatnenie emisií: rozšírenie vo svete" text="Spoplatnenie emisií skleníkových plynov nie je iba doménou Európskej únie – veľa štátov má zavedenú uhlíkovú daň alebo systém emisných povoleniek." slug="spoplatnenie-emisii-svet" %} -{% endcomment %} Od svojho spustenia sa EU ETS stal inšpiráciou pre mnoho ďalších štátov a regiónov vo svete. Obdobné systémy sa dnes používajú napríklad v Číne (v niektorých mestách ETS funguje od roku 2013, celonárodný systém bol spustený v roku 2021 a dnes je najväčším ETS na svete zahŕňajúcim zhruba 30 % čínskych emisií). Obdobu EU ETS nájdeme tiež v Austrálii, na Novom Zélande, vo väčšine kanadských provincií, v niektorých štátoch USA a v ďalších regiónoch. diff --git a/collections/_infographics/opatrenia/svetove-dohody.md b/collections/_infographics/opatrenia/svetove-dohody.md new file mode 100644 index 00000000..6385672c --- /dev/null +++ b/collections/_infographics/opatrenia/svetove-dohody.md @@ -0,0 +1,180 @@ +--- +layout: infographic +title: "Medzinárodné klimatické dohody" +slug: "svetove-dohody" +redirect_from: "/svetove-dohody" +published: 2023-06-23 +weight: 95.5 +tags-scopes: [ svet ] +tags-topics: [ opatrenia, dohody, buducnost ] +caption: "Časová os zachytáva kľúčové udalosti svetového úsilia v ochrane klímy." +--- + +Infografika poskytuje prehľad o hlavných medzinárodných klimatických rokovaniach, o aktéroch, ktorí sa na nich podieľali a o výsledkoch ich rokovaní. + +## Viac o jednotlivých udalostiach a dohodách + +{% include preview-box.html + title="História výskumu skleníkového efektu" + text="Medzinárodné úsilie o ochranu klímy nadväzuje na dlhodobé výskumy globálneho otepľovania a skleníkového efektu." + slug="historia-sklenikoveho-efektu" +%} + +### 1979 – Prvá svetová klimatická konferencia, Ženeva + +Konferencia sa uskutočnila v dňoch 12. – 23. februára 1979 v Ženeve, kde sídli Svetová meteorologická organizácia (WMO). Ľuďmi spôsobená klimatická zmena bola už vtedy vo vedeckej komunite považovaná za potenciálne vážny problém. Program OSN pre životné prostredie (UNEP) a Medzinárodná rada vedeckých zväzov na konferencii dohodli **vytvorenie Svetového klimatického programu, ktorý súvisí okrem iného s rozvojom systémov predpovedí, projekcií vývoja klímy a informovania.** Rovnaká skupina sa stretla opäť v roku 1985 na vedeckej konferencii v rakúskom Villachu a v roku 1987 usporiadala dva semináre k ďalšiemu výskumu príčin a dôsledkov klimatických zmien. To viedlo až k vzniku medzivládneho vedeckého poradenského orgánu IPCC v roku 1988. + +**Zdroje:** + +- Stránky o [svetových klimatických konferenciách](https://en.wikipedia.org/wiki/World_Climate_Conference) na anglickej Wikipédii +- [Factsheet o medzinárodných jednaniach](https://unfccc.int/cop3/fccc/climate/fact17.htm) z webu UNFCCC +- [Správa z konferencie vo Villachu, 1985](https://library.wmo.int/doc_num.php?explnum_id=8512) + +### 1988 – Vznik IPCC + +Svetová meteorologická organizácia (WMO) a Program OSN pre životné prostredie (UNEP) založili Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC). Tento **vedecký panel od tej doby vydáva každých päť rokov súhrnnú hodnotiacu správu**, ktorá obsahuje prehľad nových poznatkov v problematike klimatických zmien (a súvisiacich technických i sociálno-ekonomických odvetviach), ich potenciálnych dôsledkov a návrhov možných adaptačných a mitigačných opatrení. S každou správou vychádza zhrnutie pre tvorcov politík (*Summary for Policymakers*, SPM), ktoré sumarizuje obsah správy a má slúžiť ako podpora politikov pre tvorbu legislatívy riešiacej problémy spojené so zmenou klímy. Presné znenie tohto zhrnutia sa schvaľuje konsenzom zástupcami vlád zapojených krajín (cca 120 zástupcov). + + +**Zdroje:** + +- [Oficiálne stránky IPCC](https://www.ipcc.ch/) +- Stránky o [Medzivládnom paneli o zmene klímy](https://cs.wikipedia.org/wiki/Mezivl%C3%A1dn%C3%AD_panel_pro_zm%C4%9Bny_klimatu) + +### 1992 – Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (Summit Zeme) a Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) + +Išlo o stretnutie zástupcov 172 štátov sveta v Rio de Janeiro s cieľom dohodnúť sa na princípoch trvalo udržateľného rozvoja. Ako výstupy stretnutí vznikli tri dôležité dokumenty: **Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o boji proti rozširovaniu púští a pre úsilie ochrany klímy** a dodnes kľúčový **Rámcový dohovor OSN o zmene klímy – UNFCCC.** + +UNFCCC je mnohostranná dohoda o ochrane klimatického systému Zeme a obmedzenia globálneho otepľovania, ktorá bola prijatá v júni 1992 a nadobudla platnosť v marci 1994. Dohody sa zúčastňuje 197 štátov, ktoré majú zhodu na potrebe riešiť klimatické zmeny a na základe toho prijímajú povinnosť inventarizovať svoje emisie a zúčastniť sa každoročných konferencií (COP). Dohovor platí do súčasnosti. + +**Zdroje:** + +- [Oficiálne stránky UNFCCC](https://unfccc.int/) +- [Archív správ z konferencie v Rio de Janeiro, 1992](https://www.un.org/esa/dsd/resources/res_docukeyconf_eartsumm.shtml) na stránkach OSN +- Text deklarácie [Agenda 21](https://web.archive.org/web/20140730190755/http://habitat.igc.org/agenda21/), ktorý bol prijatý na konferencii v Riu ako strategický akčný plán medzinárodného spoločenstva +- Stránky o deklarácii [Agenda 21](https://www.minzp.sk/strategicke-dokumenty/agenda-21.html) na stránkach Ministerstva životného prostredia SR + +### 1997 – Kjótsky protokol + +Kjótsky protokol bol prijatý na tretej konferencii (COP 3) štátov zúčastňujúcich sa rámcového dohovoru UNFCCC o zmene klímy. **Rozvinuté priemyselné krajiny sa v ňom zaviazali do roku 2012 znížiť emisie skleníkových plynov v priemere o 4,2 % v porovnaní s emisiami v roku 1990**, konkrétne [ciele jednotlivých krajín](https://en.wikipedia.org/wiki/Kyoto_Protocol#Annex_I_parties_with_targets) sa však líšili. Na rokovaní v Dohe (Katar) bolo dohodnuté nadväzujúce znižovanie emisií v rokoch 2012 – 2020 s novými záväzkami pre jednotlivé krajiny. Táto dohoda však bola neskôr nahradená tzv. Parížsku dohodou prijatou v roku 2015 na konferencii COP 21 v Paríži. + +Kjótsky protokol vstúpil do platnosti vo februári 2005 a ratifikovalo ho 192 krajín a v tom čase pätnásťčlenná Európska únia. Priemyselne menej rozvinuté krajiny, ako bola vtedy aj Čína alebo India, nemali v rámci Kjótskeho protokolu záväzky znižovať emisie. USA Kjótsky protokol podpísali, ale odmietli ho ratifikovať s tým, že by poškodil ich hospodárstvo, Kanada od protokolu odstúpila v roku 2011. **Záväzky na znižovanie emisií sa tak týkali len 36 krajín a takmer všetky tieto krajiny svoje záväzky znižovania emisií naplnili.** Napriek tomu svetové emisie boli v roku 2010 o 32 % vyššie ako v roku 1990, a to predovšetkým kvôli nárastu emisií v krajinách ako Čína či India, ktoré sa v Kjótskom protokole k žiadnym zníženiam nezaviazali. + +**Zdroje:** + +- [Text Kjótskeho protokolu](https://unfccc.int/resource/docs/convkp/kpeng.html) na webe UNFCCC +- Stránka o [Kjótskom protokole](https://en.wikipedia.org/wiki/Kyoto_Protocol) na anglickej Wikipédii +- Text [Kjótskeho protokolu v slovenčine](https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:22002A0515(01)&from=SK) na stránkach EUR-Lex + +{% include preview-box.html + title="Porovnanie typov mitigačných opatrení" + text="Porovnanie rôznych typov mitigačných opatrení ukazuje výhody a nevýhody uhlíkovej dane a systémov pre obchodovanie s emisiami." + slug="mitigacne-opatrenia-mmf" +%} + +### 2005 – Systém obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS) + +Systém obchodovania s emisiami je podobne ako uhlíková daň nástrojom, ktorý umožňuje ekonomicky postihnúť aktivity, ktoré vypúšťajú skleníkové plyny. **Veľkí emitenti majú povinnosť nakúpiť zodpovedajúce množstvo kvót (povoleniek), pričom celkové množstvo emisných kvót je stanovené vládou a firmy s nimi môžu voľne obchodovať**. Množstvo kvót je postupne znižované, čím sa zabezpečuje znižovanie celkových emisií a zároveň je tak ovplyvňovaný dopyt a trhová cena emisných povoleniek. EU ETS je prvým zavedeným systémom obchodovania s emisiami na svete a jeho cieľom je podporovať znižovanie emisií skleníkových plynov ekonomicky účinným spôsobom. + +V rokoch 2013 – 2020 sa obchodovania s emisnými kvótami zúčastnilo viac ako 11 000 firiem. Patrili medzi ne elektrárne a spaľovacie zariadenia s výkonom nad 20 MW, rafinérie, koksovne, železiarne a oceliarne, cementárne, výrobcovia skla, keramiky a tehál, celulózky a papierne, výrobcovia hliníka a chemický priemysel. Systém EU ETS pokrýva 45 % všetkých emisií oxidu uhličitého v EÚ. + +V roku 2020 prebehla reforma, ktorá rieši napríklad nadbytok kvót a znižujúcu sa motiváciu investovať do čistých technológií. Od roku 2021 navrhuje Európska komisia urobiť mnohé zmeny (napr. revíziu bezplatného prideľovania kvót) a zaviesť podporné mechanizmy – Fond inovácií a Modernizačný fond. + + +**Zdroje:** + +- Stránky o [EU ETS](https://en.wikipedia.org/wiki/European_Union_Emission_Trading_Scheme) na anglickej Wikipédii +- [Dokumenty o obchodovaní s emisiami](https://www.minzp.sk/klima/obchodovanie-emisnymi-kvotami/) na stránkach Ministerstva životného prostredia SR + +### 2010 – Zelený klimatický fond (GCF) + +V roku 2010 vznikol medzinárodný fond, ktorého zmyslom je **financovanie klimatických opatrení v priemyselne menej rozvinutých krajinách sveta**. Fond je súčasťou klimatickej politiky zaväzujúcej priemyselne rozvinuté krajiny prispievať na klimatické opatrenia v ostatných častiach sveta. V roku 2020 fond disponoval približne 100 miliardami dolárov. Sídlo fondu je v Južnej Kórei. + +**Zdroje:** + +- Oficiálny web [Zeleného klimatického fondu, GCF](https://www.greenclimate.fund/) + +### 2015 – Parížska dohoda + +Parížska dohoda bola dohodnutá v decembri 2015 v Paríži a je to podobne ako Kjótsky protokol právne záväzná medzinárodná dohoda, ktorá je súčasťou Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC). Parížska dohoda deklaruje nasledovné ciele: + +- _Udržanie nárastu priemernej globálnej teploty výrazne pod hranicou 2 °C v porovnaní s hodnotami pred priemyselnou revolúciou a úsilie o to, aby nárast teploty neprekročil hranicu 1,5 °C v porovnaní s hodnotami pred priemyselnou revolúciou._ +- _Zvyšovanie schopnosti prispôsobiť sa a odolávať nepriaznivým účinkom zmeny klímy nízkoemisným spôsobom, ktorý neohrozí výrobu potravín._ +- _Zladenie finančných tokov s nízkoemisným rozvojom odolným voči zmene klímy._ + +Táto dohoda, ktorú v roku 2016 podpísalo 195 štátov a Európska únia, v roku 2020 nahradila vtedajší Kjótsky protokol z roku 1997. Európsky parlament dohodu schválil 4. októbra 2016 a k 5. októbru sa podarilo dosiahnuť cieľ, aby dohodu ratifikovalo 55 krajín, ktoré sa celkovo podieľajú na viac ako 55 percentách emisií skleníkových plynov sveta. Dohoda z Paríža je takzvanou zmiešanou dohodou, niektoré jej prvky sú v zodpovednosti celej EÚ, za iné sú zodpovedné členské štáty únie. USA od Parížskej dohody odstúpili 4. novembra 2020 na základe rokovaní bývalého prezidenta D. Trumpa, avšak nastupujúci prezident Joe Biden USA k dohode znovu pripojil [v deň svojho nástupu do funkcie 20. januára 2021](https://www.whitehouse.gov/briefing-room/statements-releases/2021/01/20/paris-climate-agreement/). + +Dohoda zaväzuje členské štáty k stanoveniu a dodržaniu tzv. národných záväzkov (Nationally Determined Targets) na znižovanie emisií skleníkových plynov a stanovuje proces, ktorým budú národné záväzky sledované a vyhodnocované. V článku 6 dohoda uznáva dôležitosť spolupráce a trhových mechanizmov na znižovaní emisií, avšak ich konkrétna podoba je predmetom [ďalších rokovaní](https://www.carbonbrief.org/in-depth-q-and-a-how-article-6-carbon-markets-could-make-or-break-the-paris-agreement). + +**Zdroje:** + +- Vysvetlenie [základných súvislostí](https://unfccc.int/process-and-meetings/the-paris-agreement/the-paris-agreement) Parížskej dohody, UNFCCC/OSN +- [Kľúčové aspekty](https://unfccc.int/process-and-meetings/the-paris-agreement/the-paris-agreement/key-aspects-of-the-paris-agreement) Parížskej dohody, UNFCCC/OSN +- [Originálny text dohody](https://unfccc.int/files/essential_background/convention/application/pdf/english_paris_agreement.pdf), UNFCCC +- [Slovenský preklad textu dohody](https://eur-lex.europa.eu/content/paris-agreement/paris-agreement.html?locale=sk) na stránkach EUR-Lex + +{% include preview-box.html + title="Ekosystémové body zlomu" + text="Pri oteplení nad určitú teplotu dôjde pravdepodobne ku kolapsom ekosystémov. Pre mnoho veľkých ekosystémov leží táto hranica okolo oteplenia o 2 – 3 °C, koralové útesy neprežijú oteplenie vyššie než 1,5 °C." + slug="body-zlomu-1" +%} + +### 2018 – Osobitná správa IPCC ku globálnemu otepleniu o 1,5 °C (IPCC 1.5) + +Na základe výzvy z COP 21 v Paríži bola IPCC vypracovaná správa, ktorá sa **zameriava na vplyvy oteplenia o viac ako 1,5 °C a na scenáre znižovania emisií skleníkových plynov**, ktoré budú smerovať k dosiahnutiu oteplenia na hranici 1,5 °C. Túto správu vydal IPCC 8. októbra 2018. Správa bola pripravená 91 autormi zo 40 krajín z celého sveta a jej obsah je podložený viac ako 6000 vedeckými odkazmi. + +Správa uvádza niekoľko významných výsledkov: + +- Doteraz vypustené emisie zatiaľ nepovedú k otepleniu vyššiemu než o 1,5 °C. +- Negatívne dopady oteplenia o 2 °C alebo viac by boli výrazne vyššie než pri oteplení o 1,5 °C. +- Emisné scenáre, ktoré obmedzia oteplenie na 1,5 °C, vyžadujú zníženie emisií skleníkových plynov na polovicu do roku 2030 a dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. + +**Zdroje:** + +- [Zvláštna správa IPCC SR15](https://www.ipcc.ch/sr15/), oficiálny web IPCC + +### 2020 – Európska zelená dohoda + +{% comment %} TODO: vrátiť box s mergom Green Deal branchu +{% include preview-box.html + title="Explainer: Čo je Európska zelená dohoda" + text="Európskej zelenej dohode sa podrobnejšie venujeme v samostatnom texte." + slug="europska-zelena-dohoda" +%} +{% endcomment %} + +Európska zelená dohoda (European Green Deal) je balík opatrení Európskej komisie predstavený v decembri 2019 ako cesta k transformácii európskeho hospodárstva tak, aby bolo dlhodobo ekologicky udržateľné. Návrh zahŕňa **znižovanie emisií, investície do vedy a inovácií a ďalšie kroky k prechodu k bezuhlíkovej ekonomike** a kladie si za cieľ začleniť do právnych predpisov záväzok, aby Európska únia bola v roku 2050 uhlíkovo neutrálna. + +V tomto pláne sú uvedené potrebné investície a dostupné finančné nástroje. Rovnako je v ňom vysvetlené, ako zabezpečiť spravodlivú a inkluzívnu transformáciu. **EÚ sa chce do roku 2050 stať klimaticky neutrálnym územím.** + +Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné prijať zodpovedajúce opatrenia vo všetkých odvetviach hospodárstva: + +- investovať do technológií šetrných k životnému prostrediu; +- podporovať priemysel vo vývoji inovácií; +- zavádzať čistejšie, lacnejšie a zdravšie formy súkromnej a verejnej dopravy; +- dekarbonizovať sektor energetiky; +- zaistiť vyššiu energetickú účinnosť budov; +- spolupracovať s medzinárodnými partnermi na zlepšenie celosvetových noriem v oblasti životného prostredia. + +EÚ bude tiež poskytovať **finančnú podporu a technickú pomoc tým, ktorých prechod na zelenú ekonomiku najviac zasiahne.** Ide o tzv. Mechanizmus pre spravodlivú transformáciu. Ten má v období 2021 – 2027 prispieť k mobilizácii najmenej 100 miliárd eur v najviac postihnutých regiónoch. + +**Zdroje:** + +- [Originálny dokument](https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52019DC0640) + +### 2021 – Európsky klimatický zákon a Fit for 55 + +V roku 2021 bol prijatý **Európsky klimatický zákon** (Európsky právny predpis v oblasti klímy), ktorým sa **stávajú klimatické ciele stanovené Zelenou dohodou právne záväznými**. EÚ tak má do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu, teda stav, že ako celok nebude do atmosféry vypúšťať viac skleníkových plynov, ako je z nej schopná odstrániť. Klimatický zákon EÚ zároveň obsahuje strednodobý cieľ – zníženie unijných emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2023 v porovnaní s rokom 1990. + +{% comment %} TODO: vrátiť box s mergom Fit For 55 branchu +{% include preview-box.html + title="Čo je balíček Fit for 55" + text="Aké návrhy balík Fit for 55 obsahuje a čo je ich obsahom?" + slug="fit-for-55" +%} +{% endcomment %} +Nadväzujúc na strednodobý cieľ zníženia emisií o 55 % do roku 2030, Európska komisia v rovnakom roku predstavila tiež balík legislatívnych návrhov s názvom **Fit For 55**, ktorý má prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa. Balíček obsahuje návrhy na úpravu existujúcich smerníc a nariadení, ako aj úplne nové legislatívne návrhy. Zameriava sa napríklad na oblasti zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe energie, energetickú účinnosť, obchodovanie s emisnými kvótami či upravuje pravidlá pre využívanie pôdy a pre lesníctvo. Okrem toho navrhuje aj vznik Sociálneho klimatického fondu, ktorého zmyslom je urobiť transformáciu sociálne spravodlivou. + +**Zdroje:** + +- [Úplné znenie Európskeho klimatického zákona](https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32021R1119&from=EN) +- Informácie o balíku Fit for 55 na [stránkach Rady EÚ](https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/green-deal/fit-for-55-the-eu-plan-for-a-green-transition/) diff --git a/collections/_infographics/opatrenia/svetove-dohody.pdf b/collections/_infographics/opatrenia/svetove-dohody.pdf new file mode 100644 index 00000000..aa9f2b69 Binary files /dev/null and b/collections/_infographics/opatrenia/svetove-dohody.pdf differ diff --git a/collections/_topics/emisie.md b/collections/_topics/emisie.md index e6ed95e4..afb7916e 100644 --- a/collections/_topics/emisie.md +++ b/collections/_topics/emisie.md @@ -150,6 +150,7 @@ subtopics: - spoplatnenie-emisii-svet - 2021-resers-zavazky-statov - emisne-povolenky-ets + - svetove-dohody - mitigacne-opatrenia-mmf - 2019-mitigacne-opatrenia-mmf diff --git a/collections/_topics/unpublished.md b/collections/_topics/unpublished.md new file mode 100644 index 00000000..930802c2 --- /dev/null +++ b/collections/_topics/unpublished.md @@ -0,0 +1,17 @@ +--- +layout: topic +title: "Objekty k roztřízení" +tag-name: "unpublished" +slug: "unpublished" +redirect_from: "/unpublished" +published: 2022-11-06 +weight: 20 +intro: | + Tieto objekty ešte nie sú zatriedené v stránke témy. + +subtopics: +- id: "unpublished" + title: "Nezatriedené objekty" + content: + - svetove-dohody +--- diff --git a/collections/_topics/unpublished.svg b/collections/_topics/unpublished.svg new file mode 100644 index 00000000..6309192f --- /dev/null +++ b/collections/_topics/unpublished.svg @@ -0,0 +1,38 @@ + + + + + + diff --git a/collections/_topics/unpublished_mini.svg b/collections/_topics/unpublished_mini.svg new file mode 100644 index 00000000..6309192f --- /dev/null +++ b/collections/_topics/unpublished_mini.svg @@ -0,0 +1,38 @@ + + + + + +