diff --git a/docs/03.md b/docs/03.md
new file mode 100644
index 0000000..623e537
--- /dev/null
+++ b/docs/03.md
@@ -0,0 +1,357 @@
+# Python: funkcie, range, vlastná hra
+
+## Funkcie
+
+Príkazy `print`, `int`, `input`, `len`, ..., ktoré sme používali doteraz, majú
+niečo spoločné. Pozrime sa na ne ako na stroje.
+
+1. Do stroja niečo vhodíme, spustíme ho,
+2. on niečo spraví,
+3. a nakoniec niečo vyhodí zo seba von.
+
+Do príkazu `int` vhodíme hodnotu, napr. `'10'`, prevedie ju na číslo a vrátí
+nám hodnotu `10`. Takýmto príkazom hovoríme *funkcie*. Funkcie majú *vstup* a
+*výstup*, niečo berú ako *argument* na vstupe a vrátia hodnotu na výstupe
+(*návratová hodnota*). Niektoré funkcie nemusia
+mať argument, napr. `input()`, naopak `print( 'a', 4, 10 )` má viac argumentov
+(jednotlivé argumenty oddeľujeme čiarkou), ale zase žiadnu návratovú hodnotu.
+
+!!! note "Poznámka"
+    To, že `print` nemá návratovú hodnotu nie je tak úplne pravda:
+
+    ```python
+    >>> r = print( 'test' )
+    test
+    >>> r
+    >>> print( r )
+    None
+    >>> type( r )
+    <class 'NoneType'>
+    ```
+
+    Návratová hodnota je `None`. Je to jediná možná hodnota dátového typu
+    `NoneType`. Len pre zaujímavosť, pre nás to teraz vôbec nie je
+    dôležité.
+
+Dobrá správa je: Python umožňuje vytvoriť si vlastné funkcie! Slúži na to
+príkaz `def`, znovu na konci obsahuje dvojbodku a nasleduje blok kódu (*telo
+funckie*) odsadený vpravo, ktorý sa vykoná, ak túto funkciu *zavoláme* (to
+znamená, použijeme ju v programe).
+
+```python
+def say_hi( who ):
+    print( 'Hi', who )
+
+say_hi( 'robot' )
+say_hi( 'Adam' )
+```
+
+Prvý riadok sa nazýva *hlavička funkcie*. Určuje názov funkcie a *parametry*.
+Medzi parametrom a argumentom je veľmi slabý rozdiel a často sa ich význam
+zamieňa. Ak chceme byť presný, `'robot'` a `'Adam'` sú argumenty. `who` je
+parameter. Ako **a**uto zaparkuje na **p**arkovisko, tak aj **a**rgument
+zaparkuje na **p**arameter, takže hodnota `'robot'` (argument) sa uloží do
+premennej `who` (parameter). Ešte inak: ak sa pozeráme zvnútra funkcie, vidíme
+parametre. Ak sa pozeráme zvonka, vidíme argumenty.
+
+???+ question "Úloha 1"
+    Napíšte funkciu `print_max`, ktorá vypíše maximálny prvok v zozname. Ak je
+    zoznam prázdny, vypíše túto informáciu. Napr:
+
+    ```text
+    print_max( [ 3, 9, 0 ] ) vypíše: 9
+    print_max( [] ) vypíše: Max element does not exist (the list is empty)
+    print_max( 'dkrn' ) vypíše: r
+    ```
+
+???+ question "Úloha 2"
+    Pokúste sa v definícii funkcie "print\_max" použiť funkciu `max` (ktorá je už
+    vstavaná v Pythone). Krátka ukážka ako funguje:
+
+    ```python
+    >>> max( [ 1, 2, 0 ] )
+    2
+    >>> max( 'dkrn' )
+    'r'
+    >>> max( [] )
+    Traceback (most recent call last):
+      File "<stdin>", line 1, in <module>
+      ValueError: max() arg is an empty sequence
+    ```
+
+    Takže pozor na to, aby argumentom nebol prázdny zoznam, toto bude treba
+    otestovať ešte pred tým, ako sa zavolá funkcia `max`.
+
+Čo ak by sme chceli aj my niečo vrátiť z našej vlastnej funkcie, nielen
+vypisovať? Slúži na to slovíčko `return`:
+
+```python
+def area( a, b ):
+    return a * b
+
+print( area( 2, 3 ) )
+print( area( 0, 10 ) + area( 10, 0 ) )
+print( area( 1, area( 2, 3 ) ) ) # well, this is "volume"
+```
+
+Prvý riadok (po definícii funkcie `area`) zavolá `area( 2, 3 )`. Do premennej
+`a` sa uloží hodnota `2`, do `b` hodnota `3`. Potom sa vyhodnotí `a * b` na
+hodnotu `12`, ktorá sa vráti spať a vykoná sa `print( 12 )`. Podobne si vieme
+rozobrať aj posledný riadok:
+
+1. `#!py print( area( 1, area( 2, 3 ) ) )`
+2. `#!py print( area( 1, 6 ) )`
+3. `#!py print( 6 )`
+4. Na obrazovke uvidíme text "6"
+
+???+ question "Úloha"
+    Napíšte funkciu, ktorá vráti počet kladných čísel v zozname.
+
+    ```text
+    [] -> 0
+    [ 2, 3 ] -> 2
+    [ 0, 4, 9, -2, 10 ] -> 3
+    [ -2, 0, -5 ] -> 0
+    ```
+
+## range
+
+Ukážeme si jednu novú, užitočnú funkciu, hlavne v spojení s `for ... in`
+cyklom. Volá sa `range` a môže brať jeden, dva, alebo aj tri argumenty. Vráti
+špeciálnu hodnotu typu 'range', ktorú ale vieme konvertovať do zoznamu pomocou
+funkcie `list`:
+
+```python
+>>> list( range( 10 ) )
+[0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9]
+>>> list( range( 0 ) )
+[]
+>>> list( range( 1 ) )
+[0]
+>>> list( range( 0, 10 ) )
+[0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9]
+>>> list( range( 0, 0 ) )
+[]
+>>> list( range( 3, 5 ) )
+[3, 4]
+>>> list( range( -3, 3 ) )
+[-3, -2, -1, 0, 1, 2]
+>>> list( range( -3, 3, 2 ) )
+[-3, -1, 1]
+>>> list( range( 0, 10, 1 ) )
+[0, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9]
+>>> list( range( 0, 10, 3 ) )
+[0, 3, 6, 9]
+>>> list( range( 10, 0, -3 ) )
+[10, 7, 4, 1]
+```
+
+`range(a, b, c)` vygeneruje čísla od `a` (vrátane) do `b` (vynímajúc) s
+rozdielmi `c` medzi každými dvomi číslami. Ak použijeme iba dva argumenty, `c`
+sa nastaví automaticky na jednotku. A ak iba jeden, `a` sa nastaví na nulu.
+
+Ak ale použijeme túto funkciu s konštrukciou `for ... in`, môžme vynechať
+konvertovanie cez `list`, lebo vie pracovať aj s špeciálnou hodnotou typu
+'range', akú vracia funkcia `range`.
+
+```python
+>>> type( range( 5 ) )
+<class 'range'>
+>>> for i in range( 5 ):
+...     print( i )
+...
+0
+1
+2
+3
+4
+```
+
+`for` spolu s `range` častokrát dokáže nahradiť cyklus `while` a lepšie sa s
+ním pracuje. Ak si spomenieme napr. na náš program kresliaci trojuholníky,
+teraz by sme samotné kreslenie (načítanie veľkosti na vstupe zostáva rovnako)
+vedeli napísať nasledovne:
+
+```python
+for row_size in range( size, 0, -1 ):
+    print( row_size * '*' )
+```
+
+A nakresliť opačný trojuholník (so špičkou na vrchu) by bolo podobne jednoduché:
+
+```python
+for row_size in range( 1, size + 1 ):
+    print( row_size * '*' )
+```
+
+???+ question "Úloha"
+    Napíšte program, ktorý sa spýta užívateľa na dve čísla. Tie budú znamenať
+    veľkosť strán obdĺžnika. Potom pomocou `for ... in range` vykreslite takýto
+    obdĺžnik. Pre veľkosti 4 a 6 by mal vyzerať takto:
+
+    ```text
+    ######
+    #    #
+    #    #
+    ######
+    ```
+
+## Labyrint
+
+Poďme si spolu naprogramovať jednoduchú hru. Už máme nejaké skusenosti s
+programovaním, takže pokým sa trochu obmedzíme v našich nárokoch na kvalitu,
+zvládneme to ľavou zadnou.
+
+Cieľom hry bude dostať sa v labyrinte do cieľa. Labyrint budeme kresliť podobne
+ako v poslednej úlohe, mriežky (#) budú označovať steny, medzery ( ) voľné
+políčka. Cieľ označíme ako písmeno X a našu postavičku O. V každom kole vyzveme
+používateľa aby zadal jedno z písmenok:
+
+* w - krok hore
+* a - krok vľavo
+* s - krok dole
+* d - krok vpravo
+* q - ukončiť hru
+
+Na začiatku si zadefinujeme všetky tieto *konštanty*, teda premenné, ktoré sa
+nebudú meniť. V Pythone je zvykom písať ich názvy veľkými písmenami.
+
+```python linenums="1"
+FIELD = [
+'#############',
+'#  #  ### #X#',
+'# #       # #',
+'# ## ## # # #',
+'#     # #   #',
+'##### #  #  #',
+'#   # #######',
+'# #         #',
+'#############' ]
+
+HEIGHT = len( FIELD )
+WIDTH = len( FIELD[ 0 ] )
+
+END = 'X'
+PLAYER = 'O'
+WALL = '#'
+
+UP = 'w'
+LEFT = 'a'
+DOWN = 's'
+RIGHT = 'd'
+QUIT = 'q'
+```
+
+Hracie pole si ukladáme ako zoznam textových reťazcov - riadkov. Výška poľa je
+počet riadkov, ktorý vieme zistiť funkciou `len`. Tiež ju použijeme na zistenie
+šírky, t.j. počet stĺpcov, ktorý sa rovná dĺžke každého (a teda napr. prvého)
+riadku. Na začiatku hráča umiestnime do ľavého dolného rohu. Pamätajme, že
+indexy začínajú nulou.  X-ová súradnica je horizontálna (zľava doprava), y-ová
+je vertikálna (zhora dolu).
+
+```python linenums="25"
+INITIAL_X = 1
+INITIAL_Y = 7
+```
+
+Teraz si napíšeme funkciu, ktorá vykreslí hracie pole aj s hráčom. Funkcia bude
+mať dva parametre: aktuálne súradnice hráča. Budeme prechádzať pomocou
+vnoreného `for` cyklu celé hracie pole po riadkoch, ak na danom políčku stojí
+hráč, vykreslíme jeho znak, inak vykreslíme políčko z hracieho pola. Doteraz
+sme `print` používali tak, že na konci výstupu vždy vložil znak konca riadku
+(akoby stlačil na konci riadku ++enter++). To je jeho prednastavené správanie.
+Teraz ale nechceme aby bolo každé políčko na svojom vlastnom riadku, chceme ich
+vykresliť hneď vedľa seba. Preto použijeme špeciálny (*optional*) parameter
+`end`, kde mu nastavíme znak, ktorý má vykresliť na konci výstupu. Skúste si
+v shelli spustiť napr. `#!py print( 'afad', end='###' )`. My naozaj nechceme vypísať
+medzi políčkami nič, preto nastavíme tento parameter na prázdny text.
+
+```python linenums="28"
+def print_field( player_x, player_y ):
+    for y in range( HEIGHT ):
+        for x in range( WIDTH ):
+            if y == player_y and x == player_x:
+                print( PLAYER, end='' )
+            else:
+                print( FIELD[ y ][ x ], end='' )
+        print()
+```
+
+Napíšeme si ešte jednu dôležitú funkciu. Bude načítavať vstup od užívateľa a
+posúvať hráča. Ako vstup zoberie tiež súradnice hráča a vráti 3 hodnoty: nové
+súradnice po posune a logickú hodnotu, či sa má hra ukončiť. Viac ako jednu
+hodnotu sme doteraz nevrátili v žiadnej funkcii, ale je to jednoduché:
+
+```python linenums="37"
+def is_valid_command( command ):
+    return command in 'wasdq'
+
+def is_empty( x, y ):
+    return not FIELD[ y ][ x ] == WALL
+
+def move( player_x, player_y ):
+    new_player_x = player_x
+    new_player_y = player_y
+
+    while True:
+        command = input( 'Move "w", "a", "s", "d" or end "q": ' )
+        if not is_valid_command( command ):
+            print( 'Invalid command' )
+        else:
+            if command == 'w':
+                new_player_y -= 1
+            elif command == 'a':
+                new_player_x -= 1
+            elif command == 's':
+                new_player_y += 1
+            elif command == 'd':
+                new_player_x += 1
+            else: # quit
+                return player_x, player_y, True
+
+            if is_empty( new_player_x, new_player_y ):
+                return new_player_x, new_player_y, False
+            else:
+                print( 'You cannot move there' )
+                new_player_x = player_x
+                new_player_y = player_y
+```
+
+Teraz implementujeme hlavnú logiku. Načítať viacero hodnôt z funkcie je rovnako
+jednoduché.
+
+```python linenums="70"
+x = INITIAL_X
+y = INITIAL_Y
+
+end = False
+
+while not end:
+    print_field( x, y )
+    x, y, end = move( x, y )
+    if not end and FIELD[ y ][ x ] == END:
+        print( 'Congratulation!' )
+        end = True
+
+print( 'The game ends' )
+```
+
+Tak, a hra je hotová :) Nezabudnite, že príkaz `input` vždy čaká na stlačenie
+klávesy ++enter++, takže sa hra nedá ovládať plynule ako sme zvyknutí, len
+držaním "w" "a" "s" "d". To by sme mohli ešte vylepšiť, no najbližšie si už
+postavíme svojho prvého robota a rozpohybujeme ho Pythonom! Zároveň
+si postupne budeme ukazovať všeliaké nové užitočné príkazy.
+
+![Robot](img/L3_robot.png){ style="width:30%;height:auto" }
+
+???+ question "Úloha"
+    Ak ešte máte chuť trochu popracovať na našej hre, tu je niekoľko návrhov:
+
+    1. Vytvorte viacero rôznych bludísk, nechajte hráča, aby si z nich vybral.
+    2. Pridajte počítadlo krokov. Čím viac krokov hráč spraví pokým sa dostane
+       do cieľa, tým nižšie bude jeho skóre, ktoré na konci hra vypíše.
+    3. Do bludiska pridajte diamanty (napr. znak bodky "."), tie bude hráč zbierať,
+       takže po prejdení políčka s diamantom, diamant na ňom už nesmie zostať!
+       Pozbierané diamanty hráčovi zvyšujú skóre.
+    4. Do hry môžete pridať dvere "D" a kľúč "K". Keď hráč zoberie kľúč, dvere sa
+       mu otvoria a bude môcť prejsť do cieľa.
diff --git a/docs/img/L3_robot.png b/docs/img/L3_robot.png
new file mode 100644
index 0000000..de80c21
Binary files /dev/null and b/docs/img/L3_robot.png differ
diff --git a/mkdocs.yml b/mkdocs.yml
index 21a5cdd..0f895d7 100644
--- a/mkdocs.yml
+++ b/mkdocs.yml
@@ -6,6 +6,7 @@ theme:
 
 nav:
   - Home: index.md
+  - 03.md
 
 markdown_extensions:
   - pymdownx.highlight: